Anguttara Nikaya 1:22
SUJATOKiñca, bhikkhave, atthavasaṁ paṭicca ‘sabbehi me piyehi manāpehi nānābhāvo vinābhāvo’ti abhiṇhaṁ paccavekkhitabbaṁ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā?
What is the advantage of often reviewing this: ‘I must be parted and separated from all I hold dear and beloved’?